Sklopný pylón pre vetroň

     Celý tento projekt vznikol na môj popud, keď som s touto myšlienkou prišiel za Julom Valaštiakom, že čo by sme s tým vedeli urobiť. Julo povedal že nad niečím podobným sa už zamýšľal a že niečo už má aj nakreslené v  CADe. Slovo dalo slovo a začali sme podnikať kroky k realizácii prototypu. To sme ešte nevedeli že do čoho sa vlastne púšťame. Pylón sa v počítači zdal byť jednoduché zariadenie ktoré predsa nemôže byť problém vyrobiť. Ani sme netušili, ako sme sa mýlili. Nakreslený návrh sa nám relatívne v krátkom čase podarilo zhmotniť, ja som k tomu „zbastlil“ nejakú tú elektroniku ktorá blokuje motor keď je pylón sklopený v trupe – aby náhodné „cvrknutie“ do knypla plynu nespôsobilo v trupe paseku, a plný očakávania sme vyskúšali funkčnosť, resp. v tomto prípade nefunkčnosť. Objavilo sa hneď niekoľko problémov naraz – malá presnosť výroby spôsobila nežiadúce vôle na kameni spodnej mechaniky a rovnaká vôľa sa objavila aj na čape motorovej konzoly. Výsledkom bolo, že spustenie motora ani nie na 30% výkonu spôsobilo totálne rozvibrovanie celej sústavy. A ďalšie prekvapenie nás čakalo, keď servo ktoré malo pylón dvíhať (ktorého silu sme vyrátali jednoduchým výpočtom z pomerov na páke) si ani neškrtlo (HS-645MG)

     Nezostávalo nič iné len sa pustiť do úprav. Predovšetkým nám bolo jasné, že celá zostava musí byť vyrobená ako bezvôľová – to znamenalo zmeniť technológiu výroby. Bolo jasné, že z problémov nám pomôže len CNC fréza. Hlavnú vinu na vibráciách sme pripisovali spodnej časti pylónu – mechanike uloženia kameňa. Takže táto časť sa obrobila CNC technológiou a nasledoval nový pokus s tým, že servo 645tku sme nahradili výkonnejším 10kg KingMaxom. Neúspešné „ťaženie“ pokračoavalo – vibrácie, aj keď výrazne menšie, stále boli prítomné a neumožňovali ísť na viac ako 50% výkonu motora. A ani 10kg KingMax nedokázal s pylónom pohnúť – teda dokázal, ale len asi do polovice dráhy serva, ďalej to bolo preň príliš (hmotnosť motora 180g na cca. 200mm ramene). „Bežec“ hýbajúci s kameňom pylóna sa totiž pohyboval priamočiaro s nerovnomerným zaťažením serva počas potrebného rozsahu pohybu – na tejto dráhe sa nachádzal bod, v ktorom bolo zaťaženie serva tak vysoké, že ho toto nevedelo prekonať. Takže sa musela optimalizovať dráha  pohybu tak, aby zaťaženie serva bolo počas celého rozsahu pohybu rovnaké – čo sa dá dosiahnuť len zmenou dráhy pohybu z priamočiarej na kruhovú. Čo samozrejme znamenalo, vyrobiť spodnú pylónovú mechaniku kompletne nanovo.  A ešte tu boli zvyškové vibrácie vyskytujúce sa  tentoraz už len na čape motorovej konzoly. Táto konzola musela byť prerobená – pôvodne z duralu ohnutý diel sa nahradil dielom frézovaným s bezvôľovým osadením.

     Takže ako to už býva, z pôvodného Julovho návrhu, neostal takpovediac „kameň na kameni“. Všetky otáčavé súčasti sú vyrobené ako bezvôľové a na  CNC fréze. 10kg servo pre vyklápanie/sklápanie pylóna bolo nahradené 20kg servom. Na pylón bol osadený motor AXI 2826/10 s vrtuľou 12x8, s 80A regulátorom a baterkami 4s LiPol. V tejto podobe bola funkčnosť pylóna odskúšaná najskôr v skúšobnom stojane – zdalo sa všetko OK, servo dokázalo s pylónom „zacvičiť“ a neobjavili sa žiadne vibrácie ani pri plnom výkone motora. 

     Konečne spokojnosť ! Len teraz by to chcelo odskúšať v nejakom eropláne. Keďže ani ja, ani Julo sme nemali k dispozícii nič vhodné, zašiel som s prosbou o pomoc za  „ujom“ Mišom (Miško Vlha). Keďže Miško má vždy niečo poruke, zo svojich zásob vytiahol funglovku - 4m repliku modelu vetroňa Bird of Time. Ruku k dielu priložil aj Rišo Vlha, ktorý sa podujal urobiť zástavbu pylóna do modelu.

     Keď veci boli hotové a prišiel som k Vlhovcom pozrieť si hotové dielo, zneistel som – model impozantný, 4m rozpätia s obrovskou plochou krídel. Letová hmotnosť 5kg. Ten pylón s tou 12 palcovou vrtuľkou sa na modely doslova strácal.

     Pocity musia ísť bokom, nejako to musíme dostať do luftu. Vo zvolený deň D bolo počasie neuveriteľne priaznivé (na to že bol november) – takmer absolútne bezvetrie, polooblačno, teplo.  Úlohy zalietavacieho pilota sa ujal Rišo Vlha. Ja som zobral model do ruky a najskôr som s ním pobehol a snažil sa vysledovať jeho správanie. Keďže všetko sa zdalo byť OK, prikročili sme k motorovému letu. Pylón vysunutý, motor beží na plný výkon – nasleduje hod a model vcelku razantne stúpa do výšky. Po nastúpaní bezpečnej letovej hladiny nasleduje – ako u každého nového modelu - obvyklá procedúra trimovania, ktoré bolo potrebné len v minimálnej miere. Dojem z letu modelu je impozantný – model neskutočne pomaly kĺže vzduchom bez výraznejšej straty výšky. Keď sme sa uistili že model letí a je bezproblémov ovládateľný, prikročili sme k testom pylóna – vysúvanie z trupu, jeho spätné zasúvanie, rôzne režimy chodu motora. Všetko sa javilo bezproblémovo.  Ani mierna zmena ťažiska vyplývajúca zo sklopenej a vyklopenej polohy pylóna, evidentne modelu nevadila. Najväčší „problém“ je pristátie – model má neskutočnú zásobu vztlaku a úžasný klz – pri absencii bŕzd treba na pristátie nalietavať zo značnej vzdialenosti. V daný deň sme vykonali ešte niekoľko ďalších letov – všetky bez najmenších problémov.

 Po všetkých tých útrapách pri vývoji pylónu, možno konštatovať dosiahnutie vytýčeného cieľa   - mať k dispozícii sklopnú jednotku pre model vetroňa o letovej hmotnosti 5kg.

                                                                                                                                                                                                                          ©Vlado Popardovský