Warbirds, alebo návod na použitie (prežitie)
(napísal Róbert ROVŇAN)
Motto autora: Čo nemá vrtuľu a kanóny, nie je lietadlo.
Tento článok bol inšpirovaný podobným článkom na webe rcwarbirds.com a hlavne mojimi niekoľko ročnými skúsenosťami pri stavbe a hlavne prevádzke veľkých jednomotorových modelov lietadiel z WW2.
Na úvod chcem poznamenať že nemám patent na rozum a väčšinu poznatkov v tomto článku som získal potvrdením si skúsenosti iných väčšinou na vlastnej koži, prípadne z internetu. Možno niekomu sa niektoré rady budú zdať zbytočné, alebo obavy prehnané, ale v tejto oblasti modelárčiny pevne platí nasledujúci Murphyho zákon: „Čo sa môže pokaziť, to sa aj na 100% pokazí! Ja len dodám, že skoro vždy za letu a s fatálnymi dôsledkami pre model.
Na letiskách sa stretávam s mnohými záujemcami o lietanie s týmito modelmi, ktoré sú divácky veľmi atraktívne a na všetkých akciách veľmi žiadané. Občas sa stretnem s novo postaveným modelom, väčšinou veľmi pekným a vypracovaným, ktorého majiteľ sa plný entuziazmu rozhodol oferovať nemalé finančné prostriedky a hodne času a postavil (kúpil) model tohto typu. Napriek tomu je modelárov, ktorí sa trvale venujú týmto krásnym modelom ako šafranu. Príčinou tohto stavu je niekoľko, ale hlavnou z nich je vysoká úmrtnosť tohto typu modelov hlavne pri prvých zalietavacích a predvádzacích letoch a z toho plynúca veľká nákladovosť opráv a celkovej prevádzky a nemalá strata času. Sám viem aká je to strastiplná cesta ak človek nemá v okolí niekoho s podobným postihnutím a musí sa so všetkými problémami boriť sám. Týmto chcem zároveň poďakovať Petrovi Cibuľovi z Lučenca, ktorý ma výdatne podporil v mojich warbirďáckych začiatkoch a bez ktorého by som pravdepodobne teraz tieto nádherné modely nelietal a Otíkovi Ďurčovičovi a Maťovi Schmidtovi zo Zvolena za priateľskú a obetavú pomoc a to správne podpichovanie, čo dodáva chuť do roboty a lietania.
Odpoveď je jednoduchá. Vykašlať sa na to. Hlavne ak lietaš nejaké prskolety na elektriku, prípadne naháňaš po oblohe vetrone, deprony, lietajúce koberce typu diablotin prípadne iné modely ľudovo nazývané „ničitele charakteru a letových návykov“, lebo sú skoro nerozbitné a hlavne strpia všetky pilotné chyby a spravia akýkoľvek mysliteľný aj nemysliteľný manéver. Pilotáž týchto modelov sa od pilotáže warbirdov líši asi ako pilotáž ultralajtu a jumba. Takže začnem od najnespoľahlivejšej súčiastky celého warbirda, ktorou je:
PILOT:
Nasledujúce riadky sú určené všetkým nádejným adeptom a berte ich prosím s Véééééľkou rezervou, aj keď sú žiaľbohu pravdivé. Takže fyzické predpoklady: Máš dobrý zrak hlavne na diaľku a dobrý farbocit? Smiešna otázka, že? Veď lietaš bez problémov nejaký druh modelu už nejaký čas a okrem zopár odlietnutí z dosahu pri tvojich modelárskych začiatkoch s tým nemáš nijaký problém. Nuž, prax vyzerá inak. Skutočné lietadlá z WW2 boli na horných plochách kamuflované rôznymi kombináciami farieb, ktoré slúžili hlavne na zamaskovanie lietadla pri lete v prízemných výškach a tvoj model bude tieto kamufláže mať tiež. Takže efektné prielety nízko nad zemou s následným obratom na pozadí zeme sa pri určitom osvetlení (hlavne večer) stanú nočnou morou, lebo aero na pozadí zeme jednoducho zmizne. (Som krátkozraký - osobne odskúšané s FW 190).
Pilotné schopnosti sú kapitola sama o sebe. Tu odporúčam veľkú dávku sebakritiky. Žiaden typ lietadla ktorý si doteraz lietal nebude mať ani zďaleka podobné letové vlastnosti ako väčšina warbirdov. Hlavne v letových režimoch ako štart, pristátie, vývrtka a reakcia na preťaženie. Takže ak lietaš aspoň s polomaketou dolnoplošníku s dvojkolesovým podvozkom na 10ccm motor je to dobrá východisková pozícia, ale nič viac. Všetko pod touto kategóriou lieta na úplne iných aerodynamických princípoch ako 2,5m model s plošným zaťažením 100 až 160g/dm2. Takže žiadne hrdinstvá, ale solídna príprava aspoň na kvalitnom simulátore a hlavne zhodnotenie svojich možností. Prípadné dvojité riadenie (učiteľ – žiak) nie je nikdy na škodu. V núdzi pomôže aj kamarát pilot, ktorý predsa môže pomôcť aspoň radou.
Takže si posúdil svoje schopnosti a tvoje nadšenie sa stále nezmenšilo. Takže pristupujeme k ďalšiemu bodu:
Výber predlohy:
Každý z nás má nejaký vkus a nejaký vyhliadnutý obľúbený aeroplán z WW2. K tomu nejaký balík peňazí na realizáciu tohto projektu. Smola je, že ten aeroplán skoro určite z hľadiska pilotného, konštrukčného a konfiguračného rozhodne nie je vhodný ako prvý model warbirda. Tak ako má ten prvý model vlastne vypadať? Začnime základnou konfiguráciou. Snaha je, aby sa čo najviac podobal klasickému akrobatickému lietadlu F3A. To znamená dlhý trup s čo najviac štvorcovým pravidelným prierezom, s veľkou výškovkou a čo najväčšou smerovkou na dlhej aerodynamickej páke kvôli stabilite (niečo ako Zero, alebo FW-190D). Predlohy s hviezdicovými motormi sú vhodné, ale väčšinou majú kratší čumák (FW-190A, P-36 a pod), takže sa musíš zmieriť s dovažovaním kilami olova pod motor. Krídlo je najlepšie klasický lichobežník s malým zúžením (FW-190, všetci japonci, P-40, Huricane a pod.), použi negatívne skrútenie koncov krídel 1,5 stupňa kvôli pádovým vlastnostiam pri pretiahnutí. Eliptické krídla (Spitfire, He-112, P-47 thunderbolt) sú z konštrukčného hľadiska zbytočne zložité. Lomenie do „V“ jednoduché, žiadne dvojité (F4U, Ju-87), prináša ťažko riešiteľné problémy pri inštaláciu podvozku a ten zisk stability za tú prácnosť nestojí. Vztlakové klapky sú samozrejmosťou. Poskytujú podstatné zníženie rýchlosti pri pristátí a tým menšiu pravdepodobnosť odskakovania („kozlovania“). A hlavne keď model po pristátí beží po dráhe dajú sa zavrieť a tým pribiť aeroplán o dráhu. Snaž sa zachovať maketovú veľkosť vztlakov a aj uhol vychýlenia. Podvozok dvojkolesový, zatvárajúci sa k trupu s čo najväčším rozchodom (rázvorom) a s čo najkratšími podvozkovými nohami (Mustang). Podvozky uchytené do trupu a zatvárajúce sa od trupu (Bf-109 alebo spitfire) sú absolútne nestabilné a nevhodné. Dĺžku nôh je možné na modeli skrátiť, ale utrpí tým maketový postoj na zemi. Ukotvenie podvozku čo najviac pred ťažiskom ale protichodne čo najďalej od nábežnej hrany krídla. Je potrebný kompromis. Riaditeľné ostruhové koleso pri lietaní z betónu.
Letové vlastnosti originálu. Nuž rátaj s tým, že tvoj model vďaka rovnakej konfigurácii s originálom zdedí aj rovnaké necnosti a vlastnosti ako skutočné éro. Vhodnými opatreniami (aerodynamické skrútenie krídla, posun ťažiska a pod) sa niektoré vlastnosti dajú čiastočne potlačiť ale nie úplne negovať. Špeciálne nevhodné správanie pri štarte (Bf-109), pristátí (La7, Bf-109) vybočovanie, pády do vývrtky pri preťažení (veľké zúženie krídla – všetci rusi) sa na modeli korigujú veľmi ťažko. Skutočný vzor mal väčšinou namontované technické zariadenia na elimináciu týchto javov (automatické sloty) a hlavne pilot sedel v ňom a zadkom cítil začínajúce prejavy, ktoré modelár zo zeme nemôže vidieť.
Žiadna predloha na svete nespĺňa všetky tieto požiadavky. Preto je dôležité posúdiť hlavne svoje pilotné schopnosti a materiálové a konštrukčné možnosti a podľa toho prijať vhodný kompromis. Osobne som sa učil lietať s celolaminátovým FW-190A8 s pevným podvozkom (chvalabohu). Mustang je síce opozeraný, ale konfiguračne výborný (až na maketové uchytenie podvozku) a hlavne najdostupnejší.
Vybrali sme predlohu ktorá ťa aspoň trochu oslovila a prichádzame na realizáciu.
KONŠTRUKCIA
Konštrukčné hľadisko by vydalo na celú knihu, takže len stručne. Základná snaha je o čo najmenšiu hmotnosť. Každé kilo (u tejto kategórie nemá zmysel hovoriť o gramoch) sa prejaví na pristávacej rýchlosti. Priemerná hmotnosť warbirda s rozpätím okolo 2,5m je 15 až 20 kg. Už vidím ako sa po tomto údaji majitelia akrobatov s týmto rozpätím zaškeria, ale ono to naozaj nejde spraviť podstatne ľahšie. Iba ak na úkor pevnosti. Iná situácia je keď je použitá laminátová stavebnica od profesionálneho výrobcu (cena cca 40 až 70 000 Sk a to nerátam vybavenie a podvozky), ale váha 15 kg je veľmi reálna. Skôr viac.
Pohonná jednotka je najlepšia okolo 80 - 120 ccm. Nejaký šialený výkon (ZDZ-160 RV-J) nie je dôležitý, najdôležitejšia je spoľahlivosť. Každé samovoľné zastavenie motora vo vzduchu znamená istú haváriu s menším alebo väčším poškodením modelu. Zdochnutie motora po odlepení pri štarte znamená smrť celého modelu. Tieto potvory presne ako ich skutočné vzory jednoducho bez motoru neletia. Ďalšou otázkou je cena vrtúľ, ktorá od rozmerov 24/8 rastie skoro dvojnásobne. A tých vrtúľ budete aspoň sprvu potrebovať dosť. (Môj najhorší priemer bol 1 vrtuľa /0,5 štartu s La7)
Podvozky. Najhoršie dostupná a najproblematickejšia časť celého modelu. Na úplne prvý model, prípadne na výcvikový model odporúčam podvozky pevné. Dajú sa pri rovnakej hmotnosti spraviť neporovnateľne tvrdšie a pružnejšie a hlavne vždy fungujú tak ako majú. Znesú tvrdé pristátia, ktorých bude spočiatku veľa a dajú sa na nich pomerne ľahko robiť rôzne úpravy. Počas letu sa nemenia letové vlastnosti modelu a dajú sa vyrobiť aj na kolene. Nevýhodou je že kazia vzhľad a aerodynamickú čistotu modelu.
Pokiaľ chceš urobiť podvozky zaťahovacie máš voľbu medzi elektrickými, pneumatickými a hydraulickými. Skúsim popísať jednotlivé výhody a nevýhody týchto typov.
Elektrické podvozky. Zatiaľ som sa nestretol s nijakým profesionálnym výrobkom od firmy. Všetky (vrátane mojich) boli vyrobené individuálne podľa návrhov ich majiteľov. Hlavnou výhodou je relatívna spoľahlivosť (oproti pneumatickým podvozkom), realita činnosti a pevnosť. Uhol otvorenia a zavretia sa dajú ušiť na mieru. Nevýhodou sú väčšie rozmery, hmotnosť, ďalšie baterky na palube a kombinácia elektrických a mechanických častí, nutnosť prepínať chod elektromotorov a výroba prevodoviek. Pri vhodnom návrhu pracujú spoľahlivo. Prevodovky je vhodné použiť s AKU vŕtačiek so šmykovou spojkou. Jediné súčiastky ktoré je potrebné dať vyrobiť sú kamene, ostatné sa dá zvládnuť aj so zverákom, vŕtačkou a pílkou. V prípade zlyhania otvorenia alebo zatvorenia podvozku je podvozok stále uzamknutý a je väčšinou v krajnej polohe, takže model sadne buď na kolesá alebo na brucho.
Pneumatické podvozky. Väčšinou sa vyrábajú firemne. U nás jediné dostupné sú od firmy Eurokit, podľa výrobcu do hmotnosti 15 kg. Dajú sa použiť ako vhodný polotovar. Všeobecne je tento typ podvozkov náchylný na samovoľné odomknutie a zavretie počas pristátia, prípadne sa odmietajú zavrieť alebo otvoriť za letu. Achillovou pätou je tesnosť celej vzduchovej sústavy, pretože nedostatočný tlak vzduchu spôsobí slabé uzamknutie podvozku a následnú labilitu podvozkových nôh. Výhody ľahká dostupnosť, malá hmotnosť, jednoduchá konštrukcia. Nevýhody nižšia spoľahlivosť, obmedzený počet cyklov, uhol otvorenia je pevne daný výrobcom. K zlyhaniu podvozku väčšinou dôjde pri pristátí a len jedného kolesa.
Hydraulické podvozky sú kombináciou oboch predchádzajúcich. Videl som ich len u jedného rakúskeho modelára a fungovali spoľahlivo. Výrobca mi nie je známy. Výhodou je hlavne spoľahlivosť. Nevýhodou sú hmotnosť, ďalšie baterky na palube a kombinácia elektrických a mechanických častí, nutnosť prepínať chod elektromotoru a hydraulické čerpadlo.
Rádiové vybavenie. Nejdem sa púšťať do žiadnych hádok ohľadom PCM vs PPM, Fail Safe, rozvodných dosiek, druhov prijímačov a podobne. Každá strana má svoje argumenty a proti argumenty. Skúsim napísať môj názor na danú vec ale upozorňujem že je to vyslovene individuálna záležitosť. Každé rádiové vybavenie MUSÍ byť v prvom rade SPOĽAHLIVÉ. Model o hmotnosti 20 kg a rýchlosti 150 km/h je letiaca delová guľa. Takže kvalitný vysielač s overeným dosahom a výkonom a dobrými baterkami. Je vhodné aby mal aspoň dva letovo programovateľné módy (možnosti zmeny nastavení trimov jediným prepnutím) z dôvodu zmeny letových vlastností po zasunutí podvozkov a voľne programovateľné mixy. 7 kanálov stačí. Prijímač s dvojitým zmiešavaním s originálnym krištáľom, nikdy nehavarovaný a odskúšaný na dosah a vibrácie v nejakom inom modeli. Prijímače do elektroletov, miniaturizované prijímače a podobné hračky nechaj v šuplíku do autíčka. Dôležité je aby vstupná vf časť nebola ochudobnená o kvalitné vf filtre. Spoznáš to podľa toho, že tieto prijímače majú normálnu veľkosť. Dôvod je jednoduchý. Cievka, ktorá je hlavnou súčiastkou vf filtrov, sa bez zhoršenia parametrov zmenšiť nedá. Osobne používam HFD-08RD. (už to počujem HITEC brrrrrrr) Servá používam štandardné na každú ovládanú plochu jedno. Smerovka HS-700, HS-800 podľa hmotnosti modelu. Smerovkové servo musí utiahnuť cez ostruhu teoreticky celú hmotnosť modelu, takže minimálne 10 kg. Krídelká 7 kg, polovica výškovky minimálne 5 kg, na vztlakové klapky podľa plochy štandard alebo5 kg na jednu plochu. ( Na La7 sú delené na 4 časti a každú ťahá HS-422) Všetky servá je najlepšie použiť nové a pravidelne kontrolovať činnosť. Tieto typy modelov lietajú v inom režime ako akrobatické špeciály F3AX, takže spomínané vybavenie bohato stačí. Predlžovacie káble ušiť na mieru, konektory minimalizovať. Predlžovacie káble letovať na originálne, servá nerozoberať. Napájanie riešiť kvalitným tvrdým Aku pakom 5 článkov NiCd cez rozvodnú dosku. Rozvodnou doskou myslím plošný spoj bez elektronických súčiastok, kde vodivé cesty slúžia len na napájanie jednotlivých serv priamo z bateriek bez prechodu cez prijímač. Spínače a power boxy nepoužívam, baterky pripájam priamo na rozvodnú dosku elektroleteckým samo istiacim zlateným konektorom 5A. Najlepší spínač je žiadny spínač. Napájací zdroj bude ťahať okolo 10 serv, takže kapacita aspoň 1700mAh. Osobne používam Sanyo 1700 SCR. Spoľahlivé, rýchlo nabíjacie a dlhoveké.
Samotnú konštrukciu modelu môžeš realizovať akýmkoľvek spôsobom, len vyber takú aby sa ľahko opravovala po haváriách a nebola zbytočne drahá. Nitovanie a podobné maketárske vylomeniny si nechaj na druhý alebo tretí model, ktorý už budeš mať v ruke. Okrem toho vo vzduchu to aj tak nie je vidieť a lietať chceme čím skôr, či nie?
A na záver konštrukčnej kapitoly. Všetko čo pri konštrukcii podceníš alebo odflákneš sa ti pri lietaní vráti ako bumerang. Takže hor sa stavať.
Pred odchodom na prvý let:
Takže už je to tu!!!!!!!
Celý rok si makal ako fretka, polovička ti do dielne nosila obedy aj večere (aj s hubovou polievkou) a ZAJTRA je ten veľký deň prvého letu. Triaška, nervy, impotencia a podobne sa prejavuje v plnom rozsahu. Ležíš v posteli, na čele studený pot a rozmýšľaš na čo si stihol v tom zhone zabudnúť. Tu je zopár drobností na ktoré sa neoplatí zabudnúť:
konštrukcia:
RC vybavenie:
Motor
Podvozok:
Takže práve si zistil že si zabudol zaistiť dve hadičky v palivovej nádrži a špeciálne na bimbátku, takže zabudni na zajtrašie lietanie, a začni makať. Ak si myslíš že je to podružná záležitosť vráť sa na začiatok článku (Čo sa môže pokaziť .........) Osobne odskúšané. FW-190 som zrušil práve kvôli banálnej chybe podvozku.
Pred prvým letom:
Tak a je to tu. Si na letisku, zložený a natankovaný model ťa čaká na dráhe, tvoj pomocník ti stepuje za chrbtom a ako dobrý kamarát fajčí od nervozity jednu cigaretu od druhej aj za teba. Skôr ako to naštartuješ a odpáliš navrhujem ešte poslednú kontrolu:
Zálet:
No konečne nejaké vzrúšo. Ak sa ti motor nepodarí nahodiť do 5 minút, daj ho naštartovať pomocníkovi. Tvoje ruky po polhodine mlátenia do vrtule a troch sekoch od motora budú vhodné tak na chirurgiu a nie zálet modelu. Motor beží, pomocník drží model. Motorová skúška, kontrola všetkých ovládacích prvkov pri plnom plyne (okrem podvozku). Ak sa prejaví akákoľvek ZÁVADA, NELIETAJ !!!!! Skutočne akákoľvek, aj banálna !!!!! Radšej to vypni a nájdi dôvod, alebo oprav. V prípade zložitejšej závady to nechaj tak, zbaľ a choď domov. V pokoji a pohode to spravíš poriadne, na letisku len provizórne a nekvalitne (Čo sa môže pokaziť ..........) Dní na zálet bude dosť, ale model máš len jeden.
Takže motor beží, o žiadnej závade nevieš, všetko funguje. Zaroluj do stredu dráhy, otoč sa proti vetru, pomocník ti chytí model na poslednú skúšku. Plný plyn, prepáliť sviečku, posledná kontrola kormidiel. Zavri vztlakové klapky. A ideme na to. Zabudni na všetky štarty do teraz a sústreď sa len na tento jeden. Pomaly pridávaj plyn, model začne rolovať po dráhe, hneď od začiatku reaguj na odchylky od osy dráhy smerovým kormidlom. Všetky modely z WW2 budú ťahať do ľava. Takže vykopnutá smerovka do prava. Pomaly pridávaj plyn a drž model na strede dráhy. Keď sa sám zodvihne chvost, doraz plynule plyn na plný výkon a zároveň koriguj smerovkou. Model musí na plný plyn bežať po dráhe rovno a získať potrebnú rýchlosť. Toto nie je akrobat!!! Hmotnosť 20kg má aj nejakú hybnosť, model má veľké plošné zaťaženie, takže ho nechaj chvíľu bežať a nesnaž sa ho odtrhnúť po 20 metroch. Ak to urobíš priskoro tak na 99% nasleduje pád po krídle a totálna deštrukcia modelu. V prípade že ho neudržíš na dráhe a model vybočí, okamžite stiahni plyn a nechaj ho vybehnúť do trávy. Prípadné škody pri prevrátení sú určite menšie, ako totálne zničený model pri predčasnom vzlete. (Prípad mojej La7 pri druhej havárii, model po odtrhnutí prešiel pri plnom plyne do náklonu a urobil hviezdu cez krídla. Oprava trvala 5 mesiacov)
Model beží po dráhe, motor je naplno. V horšom prípade model vzlietne sám. Vtedy ho treba hneď pri snahe o odlepenie potlačiť. V prípade že model beží po dráhe a nevzlieta, jemne ho odlep. Žiadne sviečky, raketové štarty a podobne. Uhol stúpania je najlepší čo najmenší. Nevieš aká rýchlosť je dostatočná na let, preto ho musíš rozbehnúť čo najviac. Ak motor pracuje spoľahlivo, model letí vo vodorovnom lete nízko nad zemou jemne ho pritiahni a rob pomalú PLOCHÚ stúpavú zátačku smerom k tebe. Stále na plný plyn. Vystúpaj do dostatočnej výšky, otoč sa proti vetru, stiahni plyn na 2/3 a začni trimovať. Odtiaľto zálet prebieha normálne ako u každého iného modelu. Po základnom vytrimovaní nasleduje skúška reakcie modelu na vztlaky. Proti vetru v dostatočnej výške stiahni plyn asi na 1/3 a vysuň vztlaky na pristátie (na maximum). Model začne pravdepodobne stúpať a spomaľovať. Trochu ho potlač aby sa udržal v rovine. Snaha je aby model pri vodorovnom lete s vysunutými vztlakmi pri výškovke v neutrále letel rovno. Klesanie a stúpanie reguluj plynom, nie výškovkou. Zapamätaj si približnú polohu plynu, lebo v tejto konfigurácii máš istotu že model poletí pri vysunutých vztlakoch a nespadne na rýchlosti, čo je dôležite pri priblížení na pristátie. Prípadný mix vztlakové klapky – výškovka som nikdy nepoužil a podľa mňa nemá u týchto lietadiel zmysel. Keby to bolo také jednoduché spriahnuť, tak skutočné aeroplány to majú už dávno. Pridaj plyn, zavri vztlaky a lietaj. Podvozok a druhý letový režim príde na rad na budúcom lete. Znižuj výšku a začni robiť krabičky na nácvik priblíženia na pristátie s prieletmi nad dráhou.
A začína najväčšia sranda. Pristátie. Snaž sa aby si sa trafil do osy, to je základná podmienka úspechu. Uhol klesania by mal by konštantný, bez vlniek, tak ako u skutočného lietadla. Ak sa ti to nepodarí, plyn a nový okruh. Radšej 20 krát ako raz a zle. Krabičku rob relatívne nízko nad zemou. Pri tretej zátačke vyhoď vztlaky, stiahni plyn trochu pod zapamätanú úroveň a klesaj na 4 zátačku. Od tretej zátačky musí byť model v miernom klesaní, neustále pod plynom asi na 1/3. 4 zátačka musí skončiť v ose dráhy, dosť ďaleko a na plyne. Na pristávanie bez plynu zabudni. Tento model akonáhle spomalí už ho nerozbehneš, skôr spadne do vývrtky. Si v ose, model pomaly klesá, jemne pritiahni výškovku. Uhol klesania udržuj pridávaním a uberaním plynu v rozsahu dvoch troch zúbkov na vysielači, žiadne prudké pohyby s plynovou pákou . Výškovku drž alebo jemne koriguj stúpanie. Model sklesaj asi tak na 1m nad dráhu a začni podrovnávať a zároveň ešte stiahni plyn. Ak model vystrelí nahor, rýchlosť je priveľká, pomaly pridaj plyn a znova zopakuj celé priblíženie. Pri správnej rýchlosti model zároveň so stiahnutím plynu (trochu pred voľnobeh) a pritiahnutím výškovky nevystúpa, ale jemne klesne až sadne na 3 body. Vtedy stiahni plyn úplne, zavri vztlaky a už len drž smer a nechaj ho vybehnúť rýchlosť. Vtip je v tom udržať model v tom správnom uhle pri klesaní ale na dostačujúcej rýchlosti a vo výdrži pri podrovnaní až sadne sám. Tento spôsob pristávania sa mi osvedčil, lebo model je vždy na rýchlosti a nehrozí prudké spomalenie a následný pád do vývrtky. V podstate presne takto pristávajú aj skutočné lietadlá. V prípade že model natlačíš na zem na veľkej rýchlosti alebo z veľkej výšky pri strmom uhle, kinetická energia 20kg sa nemá kde vytratiť a po poklese chvosta model znova odštartuje. V lepšom prípade začne kozlovať (poskakovať) po dráhe až kým sa neprevráti, v horšom sa odrazí od dráhy kolmo hore s následným pádom po krídle do fatálnej vývrtky. Podrovnanie a výdrž musíš robiť v malej výške (1m) lebo čokoľvek sa stane, model väčšinou pád s výšky 1 m vydrží a nespadne do vývrtky, takže škody sú menšie. Prudké pridanie plynu pri podrovnaní na malej rýchlosti ako si zvyknutý z akrobatu má za následok pád do vývrtky. (prvá havária mojej La7, model spadol do vývrtky po pridaní plynu asi z 5 metrov za 0,5s a bola totálne na šrot)
Takže si prvý krát šťastne pristál a je čas zastaviť klepák rúk, konečne začať dýchať a prijímať aplauz od publika. Po pristátí poriadne skontroluj celý model tak ako pred letom, hlavne ovládacie plochy, skrutkové spoje a podobne, prípadné závady rieš podľa odstavca vyššie.
Ďalší záletový let bude úplne rovnaký, len model pretrimuj so zatiahnutým podvozkom. Model sa ešte rozbehne a až vtedy začne mať to správne čaro. Vyťahovanie a zaťahovanie podvozku rob vždy vo veľkej výške a následne skontroluj pri prielete či sa skutočne dostavil do takej polohy akej si chcel. Vystúpaj do výšky aspoň 200 metrov, stiahni plyn a pomalým ťahaním za výškovu priveď model k strate rýchlosti. Ak sa rýchlo a ochotne bez pomoci zvrhne na niektorú stranu do vývrtky, pridaj plyn, potlač výškovku a po rozbehnutí preveď model do vodorovného letu. V prípade že model skĺzne do plochej vývrtky daj tom plné gule, natlač to naplno a vykopni smerovku na opačnú stranu ako sa model otáča. Hneď pristaň a posuň ťažisko dopredu aspoň o 1 cm. Na váhu olova v čumáku sa nepozeraj, stabilita je dôležitejšia. Za vyhovujúci stav pokladám to, keď model ide do vývrtky neochotne a s pomocou a aj to skôr do špirály ako vývrtky. A úplne ideálny stav je keď model po pritiahnutí prepadne čumákom dopredu bez snahy padať po krídle. Pri posúvaní ťažiska dopredu sa stane model tupší na kormidlá a bude pri výkrutoch bez korekcie robiť väčšie sudy. To sa dá korigovať, ale vývrtka pri pristátí nie. Toto je warbird, nie akrobatický špeciál, vývrtka je nežiadúci stav.
Lietanie:
Lietanie s modelmi warbirdov je nádherný zážitok pre divákov ale trochu nepríjemnejší pre pilota. Model kopíruje všetky letové vlastnosti originálu (hlavne ak je pomer výkonu na hmotnosť rovnaký), takže nejaké visenie na vrtuli nehrozí. Alfa a omega je rýchlosť. Model je relatívne ťažký, má malú plochu a bez motoru je to lietajúca tehla. Z toho vyplýva že vykonávané manévre musia byť plynulé, s veľkým polomerom. Odporúčam pozrieť video z nejakého leteckého dňa s mašinami z WW2 a podľa toho zvoliť zostavu. Efektné sú nízke prielety, len to chce pevné nervy. Modely väčšinou pri veľkých rýchlostiach dobre sedia a nemajú sa snahu vo vodorovnom lete presadať. To sa okamžite zmení pri premete, kde model pri ukončovaní poriadne presadne. Držať ho umelo na veľmi utiahnutej výškovke spôsobí tak maximálne pád na rýchlosti a katastrofu, špeciálne u makiet s veľkým zúžením krídla. U týchto modelov sa nehodnotí presnosť vykonaného prvku ako u F3A, ale hlavne realizmus letu, takže nejaký sud alebo presadnutie pri premete k nim patrí.
Zvláštnou kapitolou je používanie smerovky za letu. Na jednej modelárskej prehliadke v Čechách som mal možnosť vidieť nádherný model Hurricanu o rozpätí 3m, ktorý pilotoval očividne skúsený a vylietaný akrobatický pilot. Štarty a pristátia perfektné, ale letový prejav pripomínal exhibíciu F3AX. Model sa potĺkal vzduchom na smiešne malých polomeroch, vystrájal veci pri ktorých by sa pilot v kabíne asi zabil preťažením a hlavne pri zátačkách vliekol chvost vo výklze, lebo všetky zátačky boli robené len krídelkami a výškovkou, bez použitia smerovky. Celkový dojem bol rozpačitý a pritom letové vlastnosti modelu neboli zlé. Len pilot smerovku používal len v súvrate a pri štarte a pristátí. Moja skúsenosť hovorí, že bez smerovky sa pekná zátačka urobiť nedá. Pri ľavej zátačke nahnem model krídelkami do ľava, pritiahnem jemne výškovu, vykopnem smerovku doľava. Model začne ísť do ľavého náklonu (prehnane). Vtedy krídelkami spravím proti kontru, t.j. vychýlim ich doprava (jemne). Je to síce paradox, ale na mojich modeloch to funguje. Krídelkami ovládan náklon, smerovkou ovládam vykopnutie chvosta a výškovkou polomer zákruty. Pri troche cviku urobím zátačku ktorá nie je ani výklzová, ani sklzová, ale taká ako má byť a vyzerá veľmi realisticky. Pomer jednotlivých kormidiel treba vyskúšať na konkrétnom modeli. Veľký vplyv má vzopätie krídla. Čím väčšie, tým viac smerovky bude treba.
Krízové situácie:
Pri samotnom lietaní nikdy nezabudni že máš v rukách riadenú strelu a nie papierák. Takže aj pri krízových situáciách je prvoradá bezpečnosť divákov a skutočných lietadiel a nie záchrana modelu. Leť radšej ďalej do poľa a ak to musí byť a niet inej možnosti zapichni ten model do zeme natvrdo. Model postavíš druhý, škoda na majetku sa zaplatí ale ak trafíš človeka a zabiješ ho, to sa už nijako vrátiť nedá. Takže prvoradá je vždy bezpečnosť !!!! Nasledujúce rady sú platné hlavne pri verejných vystúpeniach na modelárskych akciách:
krízové situácie za letu a možné riešenie:
Zastavenie motora, prípadne postupné skapíňanie:
- nepanikár, dokopy nič sa nedeje
- stiahni plyn a skús znova pridať, ak sa motor nerozbehne podľa výšky si vyber vhodné miesto na pristátie na brucho. V prípade verejnej modelárskej akcie a malej výšky sa rozhodne nevracaj za každú cenu na pristávaciu dráhu, radšej do poľa proti vetru (BEZPEČNOSŤ divákov je prvoradá !!!)
- potlač výškovku a drž model v stálom klesaní,
- zatiahni podvozok a vztlakové klapky
- naleť na pristátie proti vetru do malej výšky (cca 1 m) a drž model tam
- snaž sa posadiť model na ostruhové koleso ako prvé
Rušenie
- ak spozoruješ rôzne šklbanie kormidiel alebo iné neprístojnosti v správaní modelu ktoré poukazujú na rušenie okamžite preruš lietanie a stiahni plyn
- vyber vhodné miesto na pristátie na brucho a otoč lietadlo proti vetru
- postav sa tak, aby si anténou vysielača nemieril na model
- V prípade verejnej modelárskej akcie a pretrvávajúcich problémov s riadením sa rozhodne nevracaj na pristávaciu dráhu, ktorá je väčšinou blízko divákov, radšej sadaj do poľa proti vetru na brucho (BEZPEČNOSŤ divákov je prvoradá !!!)
- naveď model na zostupovú os na núdzové pristátie a zavri podvozky, vztlaky a vypni motor (ak sa náhodou rušenie zintenzívni aspoň model nebude lietať s plne idúcim motorom)
- ak je to možné aspoň trochu riadene núdzovo pristaň
Mechanická závada, odpadnutie časti modelu za letu a pod.
- stiahni plyn a vyskúšaj ovládateľnosť modelu
- v prípade neovládateľného modelu vypni motor, zavri podvozky, otvor vztlaky na plno, pritiahni výškovku na plno a dostaň model do vývrtky. Rotujúci model síca padá ale padá pomalšie ako neriadeným pádom. Šanca že to aspoň nejaká časť palubného vybavenia prežije je dosť vysoká
- ak sa dá model aspoň čiastočne riadiť vypni motor, zavri podvozky a vztlaky a dostaň ho na zem niekde mimo divákov (BEZPEČNOSŤ divákov je prvoradá !!!)
Úplná strata kontroly
- okamžite stiahni plyn a vypni motor
- aj keď lietadlo nereaguje snaž sa ho do poslednej chvíle riadiť, nikdy nevieš či aspoň nejaký s tvojich signálov neprenikne na servá modelu (preto neuznávam PCM)
- modli sa aj keď to nevieš, aby spadlo niekam do poľa čím skôr
- je čas začať panikáriť (ale až po dopade, do vtedy sa to snaž riadiť a nevzdávaj sa)
PREVÁDZKA, ÚDRŽBA A OPRAVY:
Model je postavený, prvé lety má úspešne za sebou, pilot sa trochu ukľudnil a začína bežný život. Lietanie, kontroly,opravy drobných závad. Warbird sa v tomto vôbec neodlišuje od normálnych modelov, len vzhľadom na veľkú zložitosť je pravdepodbnosť závad vysoká. Aj keď ide o zdanlivé drobnosti, je potrebné každú závadu odstrániť a kvalitne opraviť. Lietať s akoukoľvek závadou aj drobnosťou je hazard. Ak si si nie istý nejakou časťou, alebo správaním modelu radšej nelietaj a hlavne na verejných vystúpeniach nie.
Z mojich skúsenosti vyplýva, že jednoznačne najporuchovejšou časťou sú podvozky. Čo sa týka času na opravu vychádza pomer odlietaných hodín k opravám 1:10. Na hodinu letu rátaj 10 hodín strávených pri údržbe a opravách a niekedy aj viac. Mám na mysli opravy typu uvoľnený výfuk, ohnutá podvozková noha a podobne, žiadne smrteľné havárky.
Pri údržbe kontroluj vždy, po každom lete celý model. Zdá sa to možno zbytočné, ale predíde to nepríjemným prekvapeniam vo vzduchu.
A na záver:
Takže ak si to dočítal až sem, si pravdepodobne ten správny nadšenec na túto kategóriu modelov. Želám ti veľa úspechov, trpezlivosti a dúfam, že sa na nejakej akcii stretneme. Ak niekto má iný názor na fakty, ktoré som tu opísal, a nelieta a ani nikdy túto kategóriu modelov nelietal, nech si ho prosím nechá pre seba. Akákoľvek konštruktívna pripomienka majiteľov a pilotov týchto modelov je vítaná. Veľmi rád sa naučím čokoľvek, čo pomôže prežiť mojim modelom dlhšie a mne lietať bezpečnejšie.
Takže nech žijú warbirdy a koľko štartov, toľko pristátí !!!
Róbert Rovňan